| Esperanto je umelo-vytvorený medzinárodný jazyk. Vznikol pred vyše 100 rokmi a dnes ho používajú milióny ľudí na celom svete. Má jednoduchú gramatiku bez výnimiek a priemerne nadaný človek sa v ňom naučí rozprávať a čítať za 6 mesiacov. Nižšie vám ponúkam bulletin „Aktuálne o esperante“ (Gxisdate pri Esperanto).
Ak chcete získať viac informácií o všetkom čo sa týka esperanta, tu je niekoľko zaujímavých miest:
- www.esperanto.sk
- http://skej.esperanto.sk
- www.lernu.net Aktuálne o esperante Vo svete, ktorý stále jasnejšie vníma práva menšín i jazykovú a kultúrnu diverzitu, získava medzinárodný jazyk esperanto opäť pozornosť rozhodujúcich činiteľov. Mimovládne organizácie a združenia naliehajú, aby sa nastolila otázka medzinárodného jazyka na rokovací poriadok Spojených národov (OSN) a Európskej únie. V júli 1996 Sympózium medzinárodných organizácií na počesť Inazoa Nitobeho zvolalo v Prahe skupinu nezávislých expertov, ktorí preverovali vtedajšie postavenie esperanta a navrhli jeho začlenenie do aktuálnych rozhovorov o jazykových právach a jazykovej politike. Pražský manifest (prijatý na Svetovom esperantskom kongrese v r. 1996 v Prahe), moderná deklarácia hodnôt a cieľov motivujúcich esperantské hnutie, zdôrazňuje jazykovú demokraciu a zachovanie jazykovej diverzity. Osobnosťami používajúcimi esperanto v poslednom čase sú nositeľ Nobelovej ceny Reinhard Selten (1994), majsterka sveta v šachu Zsuzsa Polgár a Tivadar Soros, otec finančníka Georga Sorosa. Esperanto sa ako komunikačný prostriedok používa aj v projekte „Dialógy domorodcov“, programe na posilnenie výmeny skúseností medzi domorodými národmi vo svete, ktorý odmieta bývalé koloniálne jazyky. Uvedieme niektoré ďalšie fakty o súčasnom stave esperanta. Ciele a pôvod. Začiatkom toho, z čoho sa neskôr stal medzinárodný jazyk Esperanto, bola brožúrka s názvom „Medzinárodný jazyk“, ktorú vydal vo Varšave v roku 1887 doktor Ľudovít Lazar Zamenhof. Myšlienka medzinárodného plánovaného jazyka, ktorého cieľom nie je nahradiť etnické jazyky, ale slúžiť ako pomocný druhý jazyk pre všetkých, nie je nová. Zamenhof videl, že taký jazyk sa musí rozširovať kolektívnym používaním, a tak obmedzil svoj prvotný návrh na minimálnu gramatiku a malú slovnú zásobu. Teraz je však esperanto plne rozvinutým jazykom s celosvetovou komunitou hovoriacich a kompletnými vyjadrovacími prostriedkami. Mnohé zo Zamenhofových myšlienok predišli myšlienky zakladateľa modernej lingvistiky Ferdinanda de Saussure (ktorého brat René bol esperantistom). Charakteristika. Esperanto je tak hovorená ako aj písaná reč. Jej slovná zásoba pochádza najmä zo západných jazykov, zatiaľ čo jej syntax (vetná skladba) a morfológia (tvaroslovie) poukazujú na silný slovanský vplyv. Esperantské morfémy (najmenšie význam nesúce čiastky jazyka) sú nemenné a možno ich takmer neobmedzene kombinovať do rozličných slov, takže tento jazyk má mnoho spoločného s izolujúcimi jazykmi ako je čínsky, zatiaľ čo jeho vnútorná štruktúra jeho slov pripomína aglutinujúce jazyky, ako sú turečtina, svahilčina a japončina. Rozvoj. Na začiatku esperanto pozostávalo z asi 1000 koreňov, z ktorých možno utvoriť 10-12 tisíc slov. Dnes esperantské slovníky často obsahujú 15-20 tisíc koreňov, z ktorých možno utvoriť státisíce slov, a jazyk sa stále vyvíja. Akadémia esperanta kontroluje aktuálne tendencie. V priebehu histórie bola táto reč používaná na takmer všetky predstaviteľné ciele; niektoré z nich problematické či vyvolávajúce polemiku. Esperanto bolo zakázané a jeho používatelia prenasledovaní tak za Stalina, ktorý ho považoval za reč „kozmopolitov“, ako aj za Hitlera, pre ktorého to bola reč Židov (Zamenhof, tvorca esperanta, bol Žid). V dôsledku používania esperanta v domácnosti existuje v súčasnosti možno tisíc esperantistov, ktorí hovoria touto rečou od narodenia. Používatelia jazyka. Svetový esperantský zväz (Universala Esperanto-Asocio – ďalej UEA), ktorého členovia tvoria najaktívnejšiu časť esperantskej komunity, má svoje národné zväzy v 62 krajinách a individuálnych členov v takmer dvojnásobnom počte krajín. Počet predaných učebníc a členské štatistiky miestnych skupín ukazujú, že ľudí s minimálnou znalosťou jazyka sú státisíce ba až milióny. Ľudia hovoriaci esperantom sa nachádzajú na celom svete, a so značnou koncentráciou v tak rôznych krajinách ako Čína, Japonsko, Brazília, Irán, Madagaskar, Bulharsko a Kuba. Vyučovanie esperanta. Dorozumievať sa esperantom je možné začať veľmi rýchlo, a to poskytuje ideálny úvod do štúdia cudzích jazykov. Už o niekoľko týždňov môžu študenti korešpondovať v esperante a o pár mesiacov môžu v rámci svojich škôl cestovať do cudziny. Experimentálne a neformálne pozorovania potvrdzujú, že predchádzajúce učenie sa esperanta má pozitívne účinky na následné štúdium iných cudzích jazykov. Hoci sa esperanto vyučuje na niektorých školách, obyčajne sa ho učia ľudia ako samoukovia, alebo pomocou korešpondenčných kurzov (cez papierovú alebo elektronickú poštu), alebo v miestnych esperantských kluboch. Existujú učebnice a pomôcky pre samoukov vo viac než 100 jazykoch. Nová internetová stránka pre učiteľov esperanta http://www.edukado.net môže dať obraz o súčasnom stave vo výuke esperanta. Oficiálne uznanie. V roku 1954 Generálna konferencia UNESCO uznala, že dosiahnuté výsledky esperanta sú v súlade s cieľmi UNESCO. V dôsledku toho boli ustanovené oficiálne vzťahy medzi UNESCO a UEA. Spolupráca medzi týmito dvoma organizáciami pretrváva. V roku 1997 generálny riaditeľ UNESCO, pán Amadou-Mahtar M´Bow, vystúpil s prejavom na 82. Svetovom esperantskom kongrese v Austrálii. V roku 1985 Generálna konferencia UNESCO vyzvala členské štáty a medzinárodné organizácie prikročiť k výučbe esperanta v školách a k jeho využívaniu v medzinárodnom styku. UEA má tiež poradné vzťahy s Organizáciou spojených národov (OSN), UNICEFom, Radou Európy, Organizáciou amerických štátov a Medzinárodnou organizáciou pre normy. Schôdze a cestovanie. V esperante sa každoročne koná viac ako sto medzinárodných konferencií a stretnutí — bez tlmočníkov. Najväčšími sú Svetové esperantské kongresy, ktoré sa v poslednom čase konali v týchto mestách: Praha (1996); Adelaide, Austrália (1997); Montpellier, Francúzsko (1998); Berlín, Nemecko (1999); Tel Aviv, Izrael (2000); Záhreb, Chorvátsko (2001); Fortaleza, Brazília (2002). Ďalšie kongresy budú v mestách Göteborg, Švédsko (2003); Peking, Čína (2004); Vilnius, Litva (2005). Prvé sympózium esperantistov v arabských krajinách sa uskutočnilo v Ammáne v roku 2000, piaty Celoamerický kongres sa konal v roku 2001 v meste Mexico a Ázijský kongres sa konal v Soule v roku 2002. „Pasporta servo“ je služba, ktorú zabezpečuje mládežnícka sekcia Svetového esperantského zväzu (UEA). Publikácia (vydanie z roku 2002) obsahuje adresy 1200 hostiteľov z 82 krajín, poskytujúcich bezplatne ubytovanie cestujúcim, ktorí hovoria esperantsky. Výskum a knižnice. Na mnohých univerzitách je esperanto súčasťou lingvistických kurzov, niektoré ho ponúkajú ako nezávislý študijný odbor. Zvlášť pozoruhodné sú Univerzita Eötvösa Lóránda v Budapešti s oddelením esperantológie na katedre všeobecnej a aplikovanej jazykovedy a Univerzita v Poznani (Poľsko) s diplomovým programom z interlingvistiky. Bibliografia Združenia moderných jazykov (USA) registruje každoročne viac ako 300 odborných publikácií o esperante. Knižnica Esperantského zväzu Veľkej Británie má viac ako 20-tisíc zväzkov. Medzi ďalšie veľké knižnice patria Medzinárodné esperantské múzeum vo Viedni, ktoré je súčasťou Rakúskej národnej knižnice, Hodlerova knižnica v centrále UEA v Rotterdame a Esperantská knižnica v meste Aalen v Nemecku. Knižnice vo Viedni a v Aalene poskytujú informácie o svojich zbierkach prostredníctvom Internetu a sú tiež prístupné prostredníctvom medzinárodnej medziknižničnej výpožičnej služby. Profesionálne kontakty a odborné záujmy. Esperantisti sú združení aj v rozličných odborných zväzoch, ako napr. lekári, spisovatelia, železničiari, vedci, hudobníci a mnohí iní. Tieto združenia často vydávajú svoje vlastné časopisy, organizujú konferencie a pomáhajú rozširovať profesionálne a špeciálne využívanie esperanta. Medzinárodná akadémia vied v San Marine uľahčuje spoluprácu na univerzitnej úrovni. Originálne a preložené publikácie pravidelne vychádzajú v odboroch astronómia, informatika, botanika, entomológia, chémia, právo a filozofia. Jestvujú záujmové organizácie, ako sú skauti, nevidiaci, šachisti, hráči GO (japonská národná hra). Mládežnícka sekcia UEA — TEJO (Svetová esperantská mládežnícka organizácia) organizuje medzinárodné stretnutia a vydáva svoje vlastné periodiká. Budhisti, šintoisti, katolíci, kvakeri, protestanti, mormoni a baháji majú vlastné organizácie. Taktiež mnohé ďalšie spoločenské organizácie používajú esperanto. Literatúra. Prekvitajúcu literárnu tradíciu v esperante uznáva medzinárodný PEN-klub, ktorý ustanovil Esperantskú filiálku na svojom 60. kongrese v septembri 1993. Medzi pozoruhodných súčasných spisovateľov píšucich v esperante patria: Trevor Steele (Austrália), István Nemere (Maďarsko), Spomenka Štimec (Chorvátsko); básnici William Auld (Škótsko), Michail Gišpling (Rusko/Izrael) a Abel Montagut; esejisti a prekladatelia Probal Dašgupta (India), Fernando de Diego (Venezuela) a Kurisu Kei (Japonsko). William Auld bol za svoju poetickú tvorbu v rokoch 1999 a 2000 kandidátom na Nobelovu cenu za literatúru. Preklady. Literárne diela preložené do esperanta a vydané v poslednom čase sú najmä: Starec a more od Hemingwaya, Pán prsteňov od Tolkiena, Sto rokov samoty od Garcíu Márqueza, Rubaiyat od Umara Khayyama, Plechový bubienok od Grassa, Kniha zázrakov od Marka Pola a veľká rodinná sága Cchao Süe-čchina Sen v červenom pavilóne. Pre deti je okrem Asterixa, Macka Pu a Tin-Tina preložený aj „Struwwelpeter“ (Strapatý Peter), Pipi Dlhá Pančucha a všetky Mumi-knihy od svetoznámeho fínskeho autora Tove Janssona, ako aj knihy o krajine Oz od L. Franka Bauma; dajú sa obstarať na Internete. Z esperanta bola do slovenčiny preložená Maškaráda, kniha od Tivadara Sorosa vydaná v r. 1965 (v esperante): opisuje v nej život rodiny v Budapešti počas nacistickej okupácie. Toto dielo bolo naposledy vydané v angličtine vo Veľkej Británii (2000) a v USA (2001) a vyšlo tiež v ruštine, nemčine, turečtine a maďarčine. Divadlo a kino. Divadelné hry od dramatikov tak rôznorodých ako Goldoni, Ionesco, Shakespeare a Alan Ayckbourg sa hrajú v posledných rokoch aj v esperante. Mnohé drámy od Shakespearea existujú v esperantskom preklade: jedným z nedávnych predstavení v esperante bol Kráľ Lear v Hanoji (Vietnam) v decembri 2001 s miestnymi hercami. Hoci Veľký diktátor od Chaplina použil vo svojich scénach plagáty v esperante, celovečerné filmy sú menej obvyklé. Pozoruhodná výnimka je kultový film Incubus, ktorého dialógy sú výlučne v esperante. Hudba. Hudobné žánre v esperante zahŕňajú tak populárne ako aj ľudové piesne, rockovú hudbu, kabarety, piesne pre sólistov a pre zbory, i operu. Populárni skladatelia a umelci, vrátane britského Elvisa Costellu a amerického Michaela Jacksona, nahrávali piesne po esperantsky, komponovali skladby inšpirované týmto jazykom alebo ho používali vo svojich propagačných materiáloch. Niektoré pesničky z albumu Esperanto od Warner Brothers, ktorý vyšiel — celý v esperante — v Španielsku v novembri 1996, dosiahli vysoké umiestnenie v španielskych hitparádach. Klasické diela pre orchester a zbor s esperantskými textami sú Sútra srdca od Lou Harrisona a Prvá symfónia od Davida Gainesa (obaja z USA). Hudbu v esperante možno nájsť aj na Internete, vrátane niekoľkých webových stránok venovaných esperantskému karaoke. Periodiká. V esperante sa pravidelne vydáva viac ako 100 časopisov a revuí, vrátane mesačníka „Monato“ (mesiac), literárnej revue „Fonto“ (prameň) a revue UEA: „Esperanto“. Dvojtýždenník aktualít „Eventoj“ (udalosti) ponúka aj elektronickú verziu, takisto ako Monato; niektoré časopisy majú na svojich webových stránkach i archív. Ďalej vychádzajú periodiká o medicíne, prírodných vedách, časopisy s náboženskou tematikou, pre mládež, pre pedagógov, taktiež literárne revue, ako aj rôzne špeciálne zamerané časopisy. Rádio a televízia. Rozhlasové vysielače v Rakúsku, Brazílii, Číne, Kube, Estónsku, Maďarsku, Taliansku, Poľsku a Vatikáne vysielajú v esperante pravidelné relácie. Niekoľko rozhlasových programov možno zachytiť aj cez Internet. Televízne kanály v rozličných krajinách vysielajú kurzy esperanta, vrátane najnovšej 16-dielnej adaptácie kurzu z BBC Mazi v Gondolande, vysielanej na televíznom kanále Poľsko I. zdroj: www.esperanto.sk |